Register partnerov verejného sektora

Dňa 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.

Koho sa zákon týka? Kto je to partner verejného sektora?
Osoby, ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych štrukturálnych a investičných fondov, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc, alebo ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom alebo od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo od zdravotnej poisťovne, a ďalších osôb uvedených v zákone (napr. aj subdodávateľov osôb uvedených vyššie), vo výške viac ako 100 000 eur alebo v úhrne 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie.

Aké povinnosti má partner verejného sektora?
Základnou povinnosťou partnera verejného sektora (PVS) je povinnosť byť zapísaný v RPVS, a to počas trvania právneho vzťahu, z ktorého plynú PVS verejné zdroje. Nesplnenie tejto povinnosti znamená zamedzenie prístupu k verejným zdrojom.

Návrh na zápis môže podať PVS len prostredníctvom oprávnenej osoby.

Kto je to oprávnená osoba?
Oprávnená osoba je subjekt ustanovený zákonom, ktorý vykonáva činnosti pre PVS v registračnom konaní a ktorý spoluzodpovedá za správnosť údajov zapísaných v registri a ich pravidelnú aktualizáciu. V registri môže mať partner verejného sektora zapísanú vždy len jednu oprávnenú osobu.

Len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná na komunikáciu s registrujúcim orgánom. Oprávnená osoba koná za partnera verejného sektora. Oprávnenou osobou môže byť advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.

Ako je upravený vzťah PVS a oprávnenej osoby?
Medzi PVS a oprávnenou osobou musí existovať zmluvný vzťah založený písomnou dohodou, v ktorej sa oprávnená osoba zaviaže plniť povinnosti oprávnenej osoby pre PVS.

Kto je konečný užívateľ výhod?
Osoba uvedená v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.

Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje verifikačným dokumentom, ktorý vyhotovuje oprávnená osoba. Verifikačný dokument je verejne dostupný v registri – zverejnenie verifikačného dokumentu nie je porušením obchodného tajomstva ani bankového tajomstva.

Aké sankcie dovoľuje zákon uplatňovať?
Podľa povahy porušenej povinnosti sankcie podľa zákona primárne postihujú PVS, jeho štatutárne orgány, oprávnenú osobu a KÚV.

Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod má za následok uloženie pokuty:
a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur,
b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur – za zaplatenie tejto pokuty ručí oprávnená osoba.

Ďalej rozhodnutie o uložení pokuty je zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka, t.j. štatutár dotknutej právnickej osoby je na tri roky automaticky vymazaný zo všetkých obchodných spoločností a zároveň počas týchto troch rokov nemôže byť ako štatutárny orgán zapísaný do obchodného registra.

Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod zakladá zároveň oprávnenie pre štát odstúpiť od zmluvy a za určitých okolností môže zakladať aj trestnú zodpovednosť.

V prípade záujmu o viac informácií o tejto problematike nás kontaktujte, radi Vám v tejto oblasti poskytneme právne služby.


Cezhraničné vysielanie zamestnancov

Dňa 18.06.2016 nadobudne účinnosť zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

Pri rozlíšení medzi vyslaním a zahraničnou pracovnou cestou je rozlišujúcim prvkom skutočnosť, že v prípade vyslania ide o cezhraničné poskytovanie služieb zamestnávateľom prostredníctvom jeho zamestnancov v prospech prijímateľa služby. V prípade zahraničnej pracovnej cesty sa nejedná o cezhraničné poskytovanie služieb, teda zamestnanec vykonáva prácu v prospech svojho zamestnávateľa, ale spravidla nie v prospech tretej osoby (napr. zamestnanec sa zúčastňuje obchodného rokovania, školenia, t.j. svojou činnosťou nekonkuruje zamestnancom na území iného štátu).

Aké povinnosti vyplývajú z nového zákona pre zamestnávateľa?
1. Vyslanie zamestnanca je podmienené jeho súhlasom, resp. dohodou o vyslaní, ktorá musí obsahovať: deň začatia a skončenia vyslania, druh práce počas vyslania, miesto výkonu práce počas vyslania a mzdové podmienky počas vyslania.
2. V prípade vyslania je zamestnávateľ povinný garantovať pracovné podmienky a podmienky zamestnávania práva cudzieho štátu, na ktorého územie je zamestnanec vyslaný a zamestnanca s nimi ešte pred vyslaním oboznámiť (o pracovnom čase a výmere dovolenky dokonca písomnou formou).
3. Vysielajúci zamestnávateľ si musí splniť informačné povinnosti voči orgánom inšpekcie práce v krajine vyslania, a to podľa prislušnej vnútroštátnej legislatívy.
4. Pred vyslaním je potrebné zabezpečiť si vystavenie formuláru PD A1 v Sociálnej poisťovni (ak čas vyslania nepresiahne 24 mesiacov).

V prípade záujmu o viac informácií o tejto problematike nás kontaktujte, radi Vám v tejto oblasti poskytneme právne služby.


Falošní diskutéri na internete

V poslednom čase sa naši klienti často stretávajú s fenoménom tzv. falošných diskutérov na ich internetových stránkach. O čo ide? Takýto diskutér je osoba, ktorá si vytvorí falošný účet alebo blog (pod pseudonymom alebo anynomne) na internetovej stránke za účelom publikovania príspevkov, ktorých obsahom je propagácia produktu, služby alebo obchodného mena, ochrannej známky a pod. Cieľom je vytvorenie verejného záujmu o daný produkt či službu, najmä za účelom zlepšenia pozície vo vyhľadávačoch, či vyvolania záujmu spotrebiteľa o daný produkt či službu. Niekedy býva takýchto falošných diskutérov viac, pričom postupujú koordinovane a plánovite, vzájomne si poskytujú odpovede na vlastné otázky, dávajú si odporúčania, zdieľajú “vlastné” overené skúsenosti z praxe a pod.

Z právneho hľadiska ide jednoznačne o nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná podľa § 7 v spojení s § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákaz bol implementovaný do slovenského právneho poriadku Smernicou Európskeho Parlamentu a Rady č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Ako má v takomto prípade postupovať prevádzkovateľ internetovej stránky? Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode, prevádzkovateľ nezodpovedá za príspevky diskutérov, ak nevie o ich protiprávnom obsahu alebo o protiprávnom konaní diskutéra a nie je ani povinný sledovať či vyhľadávať potenciálne protiprávne príspevky.

Akonáhle sa prevádzkovateľ internetovej stránky dozvie o protiprávnosti príspevkov, je povinný odstrániť ich z internetovej stránky alebo aspoň zamedziť k nim prístup. Preto je nielen oprávnený, ale zároveň povinný takéto príspevky falošných diskutérov blokovať alebo priamo zmazať. Problematické však býva preukázanie ich protiprávnosti, a to najmä skutočnosti, že ide o falošný profil plateného diskutéra. V takomto prípade, ak prevádzkovateľ nevie protiprávnosť s istotou preukázať, ako osvedčený sa v praxi preukázal postup označovania takýchto príspevkov ako “podozrivých”.

V prípade záujmu o viac informácií o tejto problematike nás kontaktujte, radi Vám v tejto oblasti poskytneme právne služby.


Dôležitá zmena pre majiteľov ochranných známok Spoločenstva (EÚ) prihlásených pred 22.06.2012

S účinnosťou od 23.03.2016 prijali Európsky parlament a Rada Európskej únie Nariadenie č. 2015/2424 (ďalej len “Nariadenie”), ktoré zavádza dôležité zmeny v doterajšej úprave a fungovaní ochranných známok Spoločenstva s dosahom najmä na majiteľov ochranných známok prihlásených pred 22. júnom 2012 a nové prihlášky podané po účinnosti Nariadenia.

Čo je podstatou veci? Podľa súčasnej verzie tzv. Nicejského triedenia existuje pre zatriedenie ochranných známkok celkom 45 tried tovarov a služieb, pričom rozsah každej triedy je všeobecne vymedzený v záhlaví každej triedy. Popritom však každá trieda obsahuje zoznam konkrétnych tovarov alebo služieb, v rámci ktorých môže prihlasovateľ vyberať tie, pre ktoré chce známku registrovať. Často sa stávalo, že prihlasovatelia neuvádzali v prihláške ochrannej známky jednotlivé konkrétne tovary a služby, najmä z časových dôvodov (nechcelo sa im vyhľadávať v dlhom zozname stoviek položiek) a uvádzali len všeobecné vymedzenie pojmov obsiahnuté v záhlaví jednotlivej triedy.

Avšak, vzhľadom na to, že doslovný význam pojmov uvedených vo všeobecnom názve záhlavia triedy nemusí zodpovedať jednotlivým tovarom a službám, ktoré sú zahrnuté v danej triede, musí po novom prihlasovateľ (ak uvádza v prihláške len všeobecné pojmy zo záhlavia triedy) výslovne uviesť, či si nárokuje ochranu pre celú triedu alebo len pre tovary a služby zahrnuté vo všeobecnom vymedzení v záhlaví triedy v chápanom význame použitých pojmov.

Prihlasovatelia ochranných známok prihlásených pred 22.06.2012 môžu úrad požiadať o zapísanie tejto skutočnosti najneskôr do 24.09.2016.

V prípade záujmu o viac informácií o tejto problematike nás kontaktujte, radi Vám v tejto oblasti poskytneme právne služby.


E-shopy musia od februára 2016 aktualizovať svoje obchodné podmienky

Dňa 1. februára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 391/2015 Z.z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorým sa zavádza ďalšia informačná povinnosť pre prevádzkovateľa e-shopu.

Novelizáciou zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa totiž rozširuje okruh informácií, ktoré musí prevádzkovateľ e-shopu poskytnúť spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy.

Prevádzkovateľ e-shopu je povinný informovať spotrebiteľov o možnosti a podmienkach riešenia sporu prostredníctvom alternatívneho riešenia sporov a zverejniť na svojom webovom sídle odkaz na platformu alternatívneho riešenia sporov, prostredníctvom ktorej môže spotrebiteľ podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu. Takúto platformu umiestnenú na internetovej stránke https://webgate.ec.europa.eu/odr/main/index.cfm?event=main.home.show&lng=SK vytvorila aj Európska Komisia.

Prevádzkovateľ je povinný túto informáciu spotrebiteľovi poskytnúť ešte pred uzatvorením zmluvy, takže ju odporúčame zahrnúť do obchodných podmienok tak, aby ju mal zákazník k dispozícii ešte pred odoslaním objednávky tovaru, resp. záväznou registráciou do platenej služby a pod.

Pokuta za porušenie tejto povinnosti je od 200 do 10 000 EUR, pričom horná hranica sadzby pokuty sa v prípade opakovaného porušenia v priebehu 12 mesiacov zvyšuje na dvojnásobok.

Obdobnú povinnosť majú od 1. februára 2016 aj “kamenné” obchody.

V prípade záujmu o viac informácií o tejto problematike nás kontaktujte, radi Vám v tejto oblasti poskytneme právne služby.


Zmeny v s.r.o. od 1. januára 2016

Dňa 29. apríla 2015 bol v Zbierke zákonov SR zverejnený zákon č. 87/2015 Z.z. Prinášame Vám prehľad najdôležitejších zmien týkajúcich sa spoločnosti s ručením obmedzeným, účinných od 01.01.2016:

- rozhodnutím súdu môže byť určené, že fyzická osoba nesmie ďalej vykonávať funkciu člena dozorného orgánu alebo štatutárneho orgánu v spoločnosti. Ak vylúčená osoba koná naďalej v mene spoločnosti, stáva sa tak ručiteľom za záväzky spoločnosti.
- vypúšťa sa povinnosť určiť hodnotu predmetu zmluvy, ktorou spoločnosť nadobúda majetok od svojich zakladateľov alebo spoločníkov a ich blízkych osôb, znaleckým posudkom, a tiež povinnosť schválenia návrhu takejto zmluvy, ak sa uzatvára v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku s.r.o., valným zhromaždením, čo bola doteraz podmienka účinnosti resp. platnosti takejto zmluvy.
Čítaj ďalej…


Jednoduchá akciová spoločnosť

Cieľom návrhu zákona, ktorý mení a dopĺňa Obchodný zákonník, a ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania je zavedenie novej právnej formy podnikania, uľahčujúcej založenie kapitálovej spoločnosti. Podľa tohto návrhu sa nová forma bude nazývať jednoduchá akciová spoločnosť so skratkou j. a. s., prípadne jed. akc. spol., a bude predstavovať hybridnú formu kapitálovej spoločnosti, kombinujúcu prvky akciovej spoločnosti (a. s.) a spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.), a zároveň zavádzajúcu svoje vlastné právne inštitúty.
Čítaj ďalej…


Zmeny v s.r.o. od 1. júla 2015

Dňa 29. apríla 2015 bol v Zbierke zákonov SR zverejnený zákon č. 87/2015 Z.z. Prinášame Vám prehľad najdôležitejších zmien týkajúcich sa spoločnosti s ručením obmedzeným, účinných od 01.07.2015:

- zavádza sa povinnosť vrátenia hodnoty plnenia poskytnutého podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť podľa § 59a. Táto hodnota sa vracia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, pričom za jej vrátenie ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia tejto hodnoty, a členovia štatutárneho orgánu, ktorí svoju funkciu vykonávali v čase, keď si spoločnosť neuplatňovala nárok na vrátenie tohto plnenia a o tejto povinnosti vedeli alebo mohli vedieť. Toto ručenie vzniká pri zmluvách uzatvorených po 01.07.2015.
- zavádza sa neodpustiteľná povinnosť vrátiť vklad vrátený spoločníkom späť spoločnosti. Štatutárny orgán je povinný túto povinnosť vymáhať.

V prípade záujmu o viac informácií o tejto problematike nás kontaktujte, radi Vám v tejto oblasti poskytneme právne služby.


Zmeny v s.r.o. od 29. apríla 2015

Dňa 29. apríla 2015 bol v Zbierke zákonov SR zverejnený zákon č. 87/2015 Z.z. Prinášame Vám prehľad najdôležitejších zmien týkajúcich sa spoločnosti s ručením obmedzeným:
Čítaj ďalej…


Novela zákona o ochrane osobných údajov

Dňa 15. apríla 2014 nadobudne účinnosť novela zákona o ochrane osobných údajov. Prinášame prehľad najdôležitejších zmien:
Čítaj ďalej…